Tri Kopy, okolo 2100 m.n.m. (Západné Tatry) 5.3.2011



O niečo sme klesli, ale to nie je podstatné. Už minulú sobotu nám padlo očko do strmých zrázov 3 kôp a čosi v ňom uviazlo. Žiarska je momentálne v stave, že sa dá šľapať zatiaľ od automobilu, tak načo vymýšľať nevymyslitelné. Opäť asfaltka, chata a hajde na Terasu, tu sme sa trošku kopli a neodbočili, kde sme mali a dostali sme sa až za Prostredný grúň ( po márnych pokusoch nižšie preraziť kosovku ), takže sme sa oblúkom po jeho úbočí vratili na správny smer. Z neho sme už lepšie mohli okuknúť, ako to vyzerá v dnešnej méte. Oskar si za ten týždeň ukrojil nejake to sústo snežnej hmoty, ale stále je to ešte nad pomery na túto naprd zimu. Zapáčil sa nám žľab medzi 1 a druhou kopov. Pomaly sme sa presunuli pod a začala konečne skialpinistická práca. Najprv cik cak na lyžiach a potom lyže na hrb a priamov vertikálov hore. Pitras a Kuško použili tento spôsob. Maťo a Peťo cik cak vzdali skôr a po zatravnenej časti sa chceli vyhnúť prepadávaniu po kolená. S Peťom sa naše cesty stretli, Maťo si však vybral nejakú divnú líniu a po hodnej chvíli za nami dorazil do sedla, s paličkami bez krúžkou a mierne pobledlý. ( tie krúžky dal dole, keď ho okolnosti prinútili zaraziť palice hodne, ale hodne hlboko ). V sedle sa ozval zvuk prichádzajúcej fronty, ešte sme rychlo mrkli do žľabu na roháčskej strane a rýchlo naň radšej zabudli. Následný spust z vrchu bol o čosi užší, lebo ľavá polovička je už bezo snehu, potom nasledoval šuter a pomaly sa to začalo otvárať do široka. Bolo to celé fain. Sklon sa pohyboval pri 40°, sneh ale pomaly začal mrznúť a tak hrudy, ktore tam boli z malých splazov, trošku rozhadzovali nôžky. Ešte zvládnuť bludisko kosovkové a po sérii skitour túr sme mohli zaknihovať prvý tohoročný veľmo solidný skialp. Účastnici zájazdu - Maťo, Kuško, Peťo, Pitras.