Stále stúpame vyššie k slnku. Dnešným vrcholom dňa bol tento
západotatranský kopec. Lúč slnka zbabral posledné dva víkendy, asi
preto sa dnes usmieval na celú krajinu. Po zaplateni 3€ ničitelom
cestovného ruchu sme vyrazili z parkplace
po ceper asfaltke k žiarskej chate, kde sa poniektorí posilnili a jeden
odľahčil. Potom po línii Terasa, Homôlka, Žiarske sedlo sme sa dostali
pod našu métu. Šľapalo sa fain, sneh už chytá jarnú fazónku a vtedy
držia všetky pásy, dokonca ja Kohla. Zo žiarskeho po nejakých 20
minútkach sme dobili horu. Samotný vrchol bol dnes asi jediné miesto
kde bolo treba sa priobliecť. O 10m nižšie odobliecť. Zlyžovali sme
priamo z vrcholu, downhilík bol ako som už spomenul na snehu jarnej
fazónky, utrhávali sa mierne splazíky, ale zastavili sa skôr ako by
niekomu ublížili. Sklon bol konečne solidný pohyboval sa niekde okolo
40°. Dolinou k chate pokračovala komerčne luxusná lyžovačka ( len keby
tie stehná tak neboleli ). Na chate sme doplnili pitný režim a
ufujazdili po ceperstráde domov v zložení Maťo, Peťo, Fabo, Pitras,
Majči, ktorý si celkom pekne ošmirgľoval päty.